Tieto meny boli súčasťou rozsiahlej ekonomickej a kultúrnej siete, nezávislej od súčasných hraníc.
Obchodné cesty, ktoré sa v 2. storočí n. l. tiahli od Blízkeho východu po Čínu, boli známe rozmanitosťou tovaru. Rímske sklo, indické šperky a perzská keramika patrili medzi najcennejšie tovary. Je zaujímavé, že keď archeológovia objavujú podobné predmety, zvyčajne ich sprevádzajú tajomné strieborné mince.
Na jednej strane mincí je zvyčajne vyobrazené vychádzajúce slnko a na druhej strane šrivatsa (staroveký symbol v indických náboženských tradíciách, ktorý znamená „prosperita“). Boli nájdené od Bangladéša po Vietnam, pokrývajúce celú juhovýchodnú Áziu.
Na úrovni peňazí starovekého Ríma
Podľa dôležitosti, ako uvádzajú výskumníci z Národnej univerzity v Singapure v článku uverejnenom v časopise Antiquity, tieto mince v ničom nezaostávajú za peniazmi razenými v starovekom Ríme, Indii alebo Strednej Ázii. Stále však zostávajú veľkou neznámou.
Archeológovia analyzovali viac ako 200 takýchto mincí z kontinentálnej časti juhovýchodnej Ázie, ktoré pochádzajú z prvého tisícročia nášho letopočtu, a podarilo sa im odhaliť diaľkové ekonomické väzby v regióne, ktoré prispeli k rozsiahlej obchodnej a kultúrnej výmene.
Tieto strieborné mince boli vyrábané pomocou razidiel – foriem, do ktorých sa vtláčal kovový disk, aby sa vytlačil obrázok na oboch stranách. „Žiadna iná raná minca juhovýchodnej Ázie nemá takú širokú distribúciu ako mince s vyobrazením vychádzajúceho slnka/Šrivatsa,“ hovorí doktor Andrew Harris, hlavný autor štúdie.
„Tieto mince však boli zriedka analyzované ako jeden súbor údajov o artefaktoch a vedci ich často spájajú s konkrétnymi historicko-kultúrnymi skupinami, ktoré zodpovedajú hraniciam súčasných národných štátov,“ dodáva.
Čínske kroniky sú jednými z mála, ktoré odrážajú význam politických útvarov juhovýchodnej Ázie v obchodných sieťach. Aby túto medzeru vyplnili, odborníci zhromaždili 245 mincí z múzeí v Kambodži, Vietname, Mjanmarsku a Thajsku, aby ich mohli študovať v kontexte širšej ekonomickej a kultúrnej siete, ktorá nie je závislá od súčasných hraníc.
Odborníci objavili početné prepojenia medzi mincami z celého regiónu, čo naznačuje, že ekonomiky založené na týchto menách a politické prepojenia, ktoré ich podporovali, sa v priebehu času výrazne zmenili.
„Možno najzaujímavejšie je, že averz mincí z Bangladéša a mincí z Vietnamu bol pravdepodobne vyrazený pomocou toho istého razidla, čo naznačuje, že mohli byť vyrazené tou istou osobou alebo politickou organizáciou, napriek vzdialenosti medzi nimi,“ píšu výskumníci.
To znamená, že razenie starovekých mincí zohrávalo kľúčovú úlohu pri formovaní obchodu a kultúrnych väzieb v juhovýchodnej Ázii, rovnako ako v iných starovekých civilizáciách s peňažnou ekonomikou, ako napríklad v Ríme, Indii a Strednej Ázii. „To jasne svedčí o rozsiahlom diaľkovom obehu,“ hovorí Harris.
Kľúčové prístavy a osady
„Štúdia razidiel, ktorá je tu predstavená, má významný vplyv na pochopenie raných obchodných sietí juhovýchodnej Ázie, poskytuje informácie o kľúčových prístavoch a osadách, hlbšie hodnotí úlohu striebra v starovekom obchode a mapuje expanziu a kontrakciu ekonomík založených na minciach v kontinentálnej juhovýchodnej Ázii, spolu s politickými útvarmi, ktoré ich razili,“ dodáva profesorka Maria De Iorio, spoluautorka štúdie.
Výskumníci veria, že ich analýza tiež pomôže zabrániť rabovaniu a zachovať kultúrne dedičstvo regiónu v podmienkach pretrvávajúcich konfliktov, ako je občianska vojna v Mjanmarsku, keďže mnohé staroveké mince juhovýchodnej Ázie sú rabované a nelegálne predávané, pričom sa dostávajú do súkromných zbierok.
„Výskum razidiel pomôže lepšie sledovať pôvod mjanmarských mincí, prehĺbi naše chápanie historického používania mincí a praktík razenia a pomôže znížiť nelegálne zbieranie starovekých mincí v tomto regióne,“ uzatvára Dr. Harris.
