Výskumy potvrdzujú: ľudia sú šťastnejší a spokojnejší, keď vedú vyvážený životný štýl a odolávajú pokušeniam konzumu – potvrdzujú novozélandskí…
Čo prináša šťastie v živote? Vedci našli odpoveď
Vedci z Univerzity Otago v Novom Zélande dospeli k týmto záverom po analýze údajov, ktoré boli zozbierané od viac ako 1000 Novozélanďanov vo veku 45 rokov.
Ukázalo sa, že oddanosť menej konzumnému, jednoduchšiemu životnému štýlu (definovanému ako „dobrovoľná jednoduchosť“) vedie k väčšiemu pocitu šťastia, pretože poskytuje viac príležitostí na osobnú komunikáciu a sociálne kontakty. Ženy majú častejšie tendenciu viesť menej konzumnú životnú úroveň ako muži, hoci sú potrebné ďalšie výskumy, aby sme lepšie pochopili, prečo tomu tak je, poznamenávajú autori analýzy.
Spoluautor práce, prof. Rob Aitken, upozornil, že nejde o to, aby sme sa zbavili všetkých materiálnych statkov. Podľa jeho názoru nie je to túžba po minimalizme v oblasti vlastníctva materiálnych statkov, čo priamo ovplyvňuje dobré zdravie, ale s tým súvisiace uspokojenie psychologických a emocionálnych potrieb, ktoré vyplýva z vzťahov, sociálnych väzieb, zapojenia sa do komunity a pocitu, že život je plný zmyslu a významu.
Konzumizmus verzus udržateľnosť
Účastníčka štúdie Lia Watkinsová zdôraznila, že v kultúre spotreby sa šťastie spája s vysokým príjmom a možnosťou nadobúdať a hromadiť materiálne statky.
„Štúdie však jasne ukazujú, že materialistický prístup k životu a s ním spojené prežívanie neprinášajú rast šťastia ani blahobytu. Navyše nevedú k udržateľnej spotrebe, ktorá je nevyhnutná pre zdravie planéty,“ zhodnotila expertka.
Podľa údajov za roky 2000–2019 vzrástla celosvetová spotreba materiálov o 66 %, čo znamená, že sa od 70. rokov strojnásobila a dosiahla 95,1 miliardy ton. Rastúca životná úroveň spotrebiteľov a vyššia životná úroveň viedli k znepokojujúcim trendom v oblasti ničenia životného prostredia v dôsledku spotrebiteľského životného štýlu ľudí.
„Vo svete, kde svadby miliardárov sú považované za štátne slávnosti a súkromné jachty sú novými symbolmi statusu, dobrovoľná jednoduchosť ponúka tichú, silnú protinaratívu – takú, ktorá si cení dostatok viac ako nadbytok, vzťahy viac ako spotrebu a zmysel viac ako materializmus,“ zhrnul výskumník.
